je regionálna medzinárodná organizácia, ktorá bola založená v roku 2001 predstaviteľmi Číny, Ruska, Kazachstanu, Tadžikistanu, Kirgizska a . S výnimkou Uzbekistanu, všetky ostatné členské štáty boli súčasťou organizácie Šanghajská päťka, ktorá bola založená na základe podpisov zmlúv v rokoch 1996 a 1997 medzi Čínou, Kazachstanom, Kirgizskom, Ruskom a Tadžikistanom o posilnení dôvery vo vojenskej oblasti a o znížení ozbrojených síl vo vzájomných pohraničných oblastiach. India a Pakistan sa stali riadnymi členmi ŠOS 9. júna 2017 a 17. septembra 2021 lídri ŠOS schválili prijatie Iránu za riadneho člena, ktoré by sa malo uskutočniť na pripravovanom septembrovom samite. Celková rozloha členských štátov predstavuje viac ako 34 miliónov km2, čo je 60 % územia Eurázie. Celkový počet obyvateľov členských štátov ŠOS je približne 3,4 miliardy (2021), čo je polovica svetovej populácie. Hospodárstvo ČĽR je druhou najväčšou ekonomikou na svete z hľadiska nominálneho HDP a prvou z hľadiska HDP podľa parity kúpnej sily (od roku 2014); hospodárstvo Indie je tretie najväčšie z hľadiska HDP (parita kúpnej sily).

ŠOS zatiaľ nie je vojenská aliancia (ako napríklad NATO), ani otvoreným bezpečnostným fórom (ako napríklad ASEAN), a profiluje sa skôr do neutrálnej polohy. Hlavnými cieľmi organizácie boli vyhlásené: posilnenie stability a bezpečnosti v širšom priestore, boj proti terorizmu, separatizmu a extrémizmu, boj proti obchodu s drogami, hospodárska spolupráca, partnerstvá v oblasti energie, vedeckej a kultúrnej spolupráce.

Hoci pôvodne bola táto organizácia vytvorená na zaistenie regionálnej bezpečnosti, teraz je na ňu vytvorený zoznam čakateľov z rôznych kútov sveta. Desať krajín požiadalo, aby sa zvýšil ich štatút v rámci ŠOS – z arabských krajín Sýria, Egypt, Saudská Arábia, Katar a Spojené arabské emiráty; z juhovýchodnej Ázie, Mjanmarsko, Kambodža a Nepál; z bývalých krajín ZSSR Arménsko a Azerbajdžan. A potom sú tu ešte Bielorusko a Irán. Odborníci poznamenávajú, že Moskva má v úmysle premeniť ŠOS nielen na nové centrum moci, ale aj na akýsi druh anti–NATO.

Medzi adeptmi na členstvo v ŠOS však sú i krajiny, ktoré majú medzi sebou vážne rozpory. Markantnými príkladmi sú Arménsko a Azerbajdžan alebo Turecko a Sýria. Podľa zdrojov iránskej tlačovej agentúry Tasnim by sa sýrsky prezident Bašár Asad a turecký prezident Recep Erdogan mohli stretnúť počas samitu ŠOS, ktorý sa uskutoční 15. – 16. septembra v Samarkande. Avšak národný koordinátor Uzbekistanu pre ŠOS Rakhmatullah Nurimbetov vyhlásil, že otázka pozvania sýrskeho prezidenta Bašára Asada na samit sa nezvažovala. „O Asadovi sa v rámci ŠOS nikde na žiadnej úrovni nediskutovalo. Žijeme v ére falošných správ. Otázka pozvania sýrskeho prezidenta nebola nastolená, najmä zo strany Uzbekistanu,” povedal Nurimbetov. Obaja lídri spolu nehovorili od roku 2011. Začiatkom augusta turecké noviny Turkiye informovali, že Erdogan a Asad by mohli viesť telefonické rozhovory. Turecké ministerstvo zahraničných vecí však tieto správy poprelo. Turecký minister zahraničných vecí Mevlut Čavušoglu uviedol, že priame kontakty so Sýriou teraz neprichádzajú do úvahy. Erdogan začiatkom augusta oznámil svoj zámer čo najskôr „vyčistiť“ poslednú oblasť Sýrie. Varoval, že Turecko je pripravené začať novú vojenskú operáciu v severnej Sýrii. Podľa agentúry kurdské milície podporované Spojenými štátmi, ktoré čiastočne kontrolujú severnú Sýriu, a sýrske orgány pripravujú obranný plán pre prípad, že by sa situácia zo strany Turecka vyhrotila.

Spolupráca súčasných a niektorých potenciálnych členov ŠOS sa čoraz viac rozširuje aj vo vojenskej oblasti. V Rusku sa predvčerom začalo strategické cvičenie Vostok 2022. Podľa ruského ministerstva obrany sa na ňom zúčastňujú vojaci zo 14 krajín vrátane Alžírska, Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Indie, Kazachstanu, Kirgizska, Číny, Laosu, Mongolska, Nikaraguy, Sýrie a Tadžikistanu.

Zahraničné médiá, najmä agentúra Bloomberg, už označili pozvanie Číny a Indie na rozsiahle manévre v ruskom ďalekovýchodnom federálnom okruhu za „výzvu Západu”, ale Spojené štáty zašli ešte ďalej. Hovorkyňa Bieleho domu vyjadrila znepokojenie nad účasťou Indie, ktorej USA ochotne predávajú zbrane vlastnej výroby, napísal popredný ruský orientalista Vladimir Avatkov. Pokusy Spojených štátov prinútiť Indiu a ďalšie krajiny, aby sa pripojili k protiruským sankciám, sú pre tieto štáty urážlivé, povedal minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov. Ako informoval denník EADaily, strategické cvičenie „Vostok–2022″ sa bude konať od 1. do 7. septembra na siedmich strelniciach Východného vojenského okruhu a zúčastní sa ho viac ako 50–tisíc ľudí, viac ako päťtisíc kusov zbraní a vojenskej techniky vrátane 140 lietadiel, 60 vojnových lodí, člnov a podporných plavidiel. Spoločné akcie s ruskou armádou budú nacvičovať operačné veliteľské skupiny, vojenské kontingenty a pozorovatelia z Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ŠOS a ďalších partnerských štátov.